Vitaj, krásna bytosť!

Každý z nás je krásnou bytosťou.
Denne nás život učí, ako zharmonizovať krásu zvnútra i zvonku, ako ju nájsť okolo seba, ale predovšetkým vo svojom vnútri.
Stačí sa len stíšiť a lepšie prizrieť, načúvať, vnímať.

...osláviť každú prostú chvíľu ako zázrak života

Vnemy, dojmy, (po)city z NEvšedných dní:

20. 8. 2021

Včera večer som mala hlboký a ťažký "splín" (totiž spleen). Inak povedané, bolo mi biedne. Aj víly sa môžu občas opustiť a cítiť sa úplne ľudsky. Ale u mňa to bolo skôr tým, že nie som žiadna víla ("Čo si to za lúčna víla, keď (všade chodíš bosá ale) na lúku sa obuješ?!"), som žena z mäsa a kostí a mávam úplne ľudské radosti aj bolesti.
V tejto nálade mi zrazu do čítania prišla táto báseň:

Jaroslav Seifert
DEŠTNÍK Z PICCADILLY

Kdo s láskou neví kudy kam,
ať se zamiluje
třeba do anglické královny.
Proč ne!
Její tvář je na každé ze známek
starobylého království.
Jestliže ji však požádá
o schůzku v Hyde Parku,
může vzít na to jed,
že bude čekat marně.

Bude-li však jen trochu rozumný,
moudře si řekne:
No ovšem, vždyť vím,
v Hyde Parku dneska prší.

Když se vracel z Anglie,
koupil mi syn na londýnské Piccadilly
vycházkový deštník.
Když je zapotřebí,
mám nad svou hlavou
vlastní malé nebe,
které je sice černé,
ale i v jeho napjatých drátech
může proudit milost boží
jako elektřina.

Rozvírám deštník, i když neprší,
jako baldachýn
nad knížkou Shakespearových Sonetů,
kterou nosím v kapse.
Jsou však i chvíle, kdy mě vyděsí
i rozzářená kytice vesmíru.
V předstihu své krásy
hrozí nám však svou nekonečností
a ta je příliš podobná
spánku po smrti.
Vyhrožuje prázdnotou a mrazem, a ne rojem
svých tisícerých hvězd,
které nás v noci šálí
svým svitem.

Ta, které dali jméno Venuše,
je přímo strašlivá.
Ještě se tam vaří skály
a jako gigantické mořské vlny
vzdouvají se tam horstva
a prší hořící síra.

Ptáme se stále, kde je peklo.
Je tam!

Co zmůže však křehký deštník
proti vesmíru!
Ostatně ani jej nenosím.
Mám plné ruce práce,
abych mohl jít,
přimknut úzce ke své zemi
jako noční můra ve dne
k drsné kůře stromu.

Celý život hledal jsem ráj,
který tu kdysi býval,
a jeho stopy jsem nalezl
jen na ústech ženy
a na oblosti její pleti,
která je vlahá láskou.

Celý život jsem toužil
po svobodě.
Konečně jsem objevil dvéře,
jimiž je možno k ní vejít.
Je to smrt!

Dnes, kdy jsem už stár,
přejde občas mezi mými řasami
líbezná ženská tvář
a její úsměv rozčeří mou krev.

Plaše se za ní ohlédnu
a vzpomenu na anglickou královnu,
jejíž tvář je na každé ze známek
starobylého království.
God save the Queen!

Ach ano, já dobře vím,
v Hyde Parku dneska prší!

Sadla mi do nôty. Áno, v Hyde Parku aj dnes celkom určite prší. Anglická kráľovná vážne pozerá z tisícov poštových známok. A na Venuši je peklo. Viem to. S mladším synom si o vesmíre a planétach veľa čítame.
Uplakané oči ma hrozne rezali....
V tejto nálade mi zrazu do písania prišla táto báseň.

31. 7. 2020

"To, že jsem nasytil hladového, odpustil urážku a začal milovat svého nepřítele, to jsou velké ctnosti. Ale co kdybych zjistil, že nejnuznější ze všech žebráků i nejdražší ze všech utrhačů dlí v mém nitru a že jsem to já, kdo je tak potřebný almužen vlastní laskavosti a že já jsem tím nepřítelem, kterého je nutno milovat."

- C. G. Jung

24. 3. 2020

Keď sa postavíš vetru s nádobou plnou popola, vmetie Ti ho do očí.
Ak však vetru nastavíš zvonkohru, zahrá Ti na želanie...

23. 3. 2020

Nikdy nevidíš, čo je ďalej. Stačí však jeden krok a otvorí sa nový obzor.
Len pokračuj vpred.
Nehybnosť je smrteľná.

19. 3. 2020

Dnes je Svetový deň poézie.
Pred pár rokmi som ho strávila v príjemnej malej martinskej kaviarni Kamala, kde členovia dvoch literárnych klubov prednášali svoje básne. V ušiach mi stále znejú posledné verše básne STRETNUTIE od poetky Anny Ursíni-Jamriškovej:

"A vraj
že stará láska nehrdzavie"

K tej mojej starej láske, ktorých je možno viac a možno je úplne vymyslená...
keď súčasná situácia ohľadom korona vírusu zabraňuje stretávaniam, či už milostným alebo kultúrnym, jedna krátka na margo a jedna dlhšia, venovaná môjmu najobľúbenejšiemu poetovi.

26. 1. 2020

"Za posledných dvadsať rokov ešte som nebol taký opustený a nikdy, nikdy som sa tej samote tak netešil.
Zrazu sa mi do úvah zaplietla komická predstava Atlasa, ustatého od váhy sveta, ktorého sa rozhodol jedného dňa zbaviť, striasť z pliec a odhodiť preč, nech si ide svojou bláznivou cestou. Teraz si uvoľňuje stuhnuté svaly a čuduje sa, prečo dočerta niesol ten nevďačný náklad tak dlho.
Čo si počne so svojou slobodou, bola iná vec, o to sa bude starať zajtra."

(Morris L. West: Leto Červeného vlka)

31. 12. 2019

PF 2020

Krásna bytosť, v novom roku už budeš písať v dátume 2020.

Dvakrát energia dvoch mocných čísel.

Dvojka označuje dualitu a spoluprácu. Keď ju spojíš s jej zrkadlovým odrazom, vznikne okrídlené srdce. A takto by to malo byť aj v Tvojom živote. Všetko je Jedno. Nik tu nie je oddelený od sveta, od ostatných bytostí. Aj keď sa cítiš, akoby si sem nepatril(a), má to svoje opodstatnenie. Tvojou úlohou je svietiť. Nehľadať svetlo iných. Iba byť. Samým sebou. Vtedy sa Tvoje svetlo spojí s ďalšími, rozžiari svet okolo Teba. Vtedy pochopíš, že nik neprišiel do Tvojho života preto, aby Ťa urobil šťastným / šťastnou alebo naopak, aby Ti ubližoval. Každý je Posol. A prináša Ti presne to, čo potrebuješ, aby si sa stal(a) tou bytosťou, ktorou máš byť.

V tej dvetisícdvadsiatke je tiež dvakrát energia nuly, ktorá symbolizuje nekonečný potenciál. Ty totiž môžeš ČOKOĽVEK, aby si rástol / rástla. Keď cez Lásku pochopíš to, čo som písala v prvom odstavci, že všetci prichádzajú do Tvojho života, aby Ťa niečo naučili, nemusíš viac trýzniť svoju dušu deštrukčnými energiami hnevu, depresií, pocitmi krivdy a ublíženia, túžby po pomste a tak ďalej. Nechaj ísť tých, ktorí splnili svoju úlohu. Uvoľni vzťahy, ktoré doslúžili.

Venuj svoju energiu láske.
Tvorivosti.
Objatiam.
Smiechu.
Pozeraj sa.
Ďakuj.
Dýchaj. Z plných pľúc!

Ak sa budeš obzerať do minulosti, tak len preto, aby si ODPUSTIL(A) a POĎAKOVAL(A).
Keď budeš hľadieť do budúcnosti, tak bez obáv, čo Ti prinesie. Len s vďakou za možnosti využiť Tvoju tvorivú energiu.

To, čo je skutočne dôležité sa odohráva práve Teraz. Bez ohľadu na to, koľkého je a koľko je hodín.
Minulé nádychy už teraz nie sú dôležité. O tých budúcich nevieš nič.
Venuj svoju plnú pozornosť vždy tomu jedinému, práve prebiehajúcemu.

Takže šťastné nové Teraz v roku 2020, krásne bytosti <3

30. 12. 2019

28. 12. 2019

26. 12. 2019

Mosazné pravidlo Vánoc.

Měl bych vám prozradit takové pravidlo. Není to zrovna moje pravidlo. Vyslovil jej při vánoční oslavě v úřadě jeden nevrle vypadající pán.
Pán, o němž se tradovalo, že je pořádná držgrešle. Právě si rozbalil nějakou hloupůstku, kterou našel pod kancelářským vánočním stromkem. Hlasem plným pobavené lítosti se neobracel k nikomu konkrétnímu: "Víte, ono to není pravda, že záleží na pohnutce a ne na samotném dárku. Prostě to tak není. Moje matka mě v tomhle vodila za nos. Za ty roky se u mne nahromadilo tolik krámů zabalených jako dárky od lidí, kteří honem vyběhli koupit nějakou lacinou blbost z umělé hmoty, aby mi ji mohli dát pod záminkou pozitivních emocí... a já vám říkám, že hlavně záleží na dárku samém. Vlastně spíš, že lidi kteří mají ty správné pohnutky, dávají správné dárky. Mělo by to být takové pravidlo. Mosazné pravidlo obdarovávání." a vykročil ke koši na odpadky a nesl svůj dáreček jako by to byl mrtvý šváb.
No, možná to tak je. Je to trochu drsně řečeno a moc nás to neuklidní, ale charakter celých svátků je nám jasný už dávno. Bůh, který to prý všechno začal, si dal záležet, aby nám poslal to nejcennější. Tři králové nepřišli s lacinými tretkami a andělé přinesli dobré zprávy, které se netýkaly výprodeje za poloviční ceny.
Já vím, co bych si přál, aby mi někdo dal k Vánocům. Vím to od svých 40. Mechanické hračky na klíček, které vrčí a chodí pořád dokola a dělají různé legrační věci. Ne na baterii. Hračky, které ode mne občas potřebují pomoc. Ty starodávné z nalakovaného plechu, které jsem míval jako dítě. To bych chtěl.
Nikdo mi to nevěří, ale chtěl bych to, opravdu.
Dobrá, už jsme dost blízko, ale ještě to není úplně ono.
Toužím po radosti a jednoduchosti, pošetilosti, fantazii a rámusu, po andělích, zázracích, údivu, nevinnosti a kouzlech.
To už je blíž tomu, co chci.
Špatně se o tom mluví, ale co já doopravdy, doopravdy, doopravdy chci k Vánocům, je jenom tohle: chci, aby mi zase bylo pět na celou jednu hodinu.
Chci se hodně smát a hodně plakat. Chci, aby mě ještě aspoň jednou někdo zvedl, uspal mě v náručí a odnesl nahoru do postýlky.
Já vím, co doopravdy chci k Vánocům. Chci zpátky svoje dětství. To mi nikdo nedá.
Když se budu snažit, můžu si na to aspoň já sám věnovat vzpomínku.
Vím že to nedává smysl, ale od kdy jde vlastně o Vánocích o nějaký smysl? Jde o dítě - kdysi dávno a kdesi daleko. A jde o dítě teď. Ve vás a ve mě.
O dítě, které čeká za dveřmi našich srdcí, že se stane něco úžasného.
Dítě, které je nepraktické, nerealistické, bezelstné a hrozně náchylné k radosti.
Dítě, které nepotřebuje, nechce a ani nechápe dárky jako ponožky a chňapky na hrnce.
Lidé s dobrými pohnutkami dávají dobré dárky. Tečka.
Mosazné pravidlo nelže.

(Robert Fulghum: Všechno, co doopravdy potřebuji znát, jsem se naučil v mateřské školce)

10. 11. 2019

27. 10. 2019

"Na Teotimovom majeri nik nehľadal šťastie, a jednako každý tu bol šťastlivý. Aby sa tu človek stal šťastlivým, stačilo podrobiť sa najpresnejším zákonom života; lebo rok sa tu prirodzene delí na štyri ročné obdobia, na ktoré treba mať zreteľ; musíte si proste uvedomiť, že v jeseni prší, v zime sneží a fúka severák, na jar sú mrazy a prudké búrky; a v lete pálčivé slnce zase všetko spaľuje. Keď toto všetko viete, dávate sa pokojne viesť ročnými obdobiami a vaša duša nachodí pokoj aj keď prší, duje, mrzne a pripeká. "

(Henri Bosco: Teotimov majer)

6. 1. 2019

Ilustrácia: Jana Kiselová, z knihy Maša Haľamová: Básne (1978)

28. 12. 2018

Je to halt príbeh. Každý máme ten svoj. Skutočný či vymyslený. Ak je do hĺbky duše prežitý, stráca hmotná realita zmysel:

"Každý má svoj príbeh lásky. Každý. Možno sa skončil fiaskom, možno už láska vyprchala alebo sa nikdy nenaplnila. Možno sa odohrala iba v mysli. Ale to neznamená, že nebola ozajstná. Možno bola ozajstnejšia ako iné.
Niekedy pozoruješ dvojicu a máš pocit, že sú zo seba na smrť unudení. Nechápeš, čo môžu mať spoločné a prečo sa ešte nerozišli. Nie je to len o zvyku, ľahostajnosti alebo spoločenských konvenciách. Zostávajú spolu, lebo kedysi prežili príbeh lásky. Každý má ten svoj. Svoj jediný príbeh."
(Julian Barnes: Jediný príbeh)

9. 12. 2018

Tak veľmi túžiš byť konečne pravdivý.
Len dýchať a byť.
S Ňou...
Vystúpi muž z vlastnej hrdosti, z nefungujúceho vzťahu a vyzná úprimnú lásku?

4. 12. 2018

Prosím Ťa, prestaň už hľadať šablónu, do ktorej by si sa vmestila.
Keď svoju inakosť prijmeš, všetko sa uvoľní.
Si hodná milovania práve taká, aká si - taká sebe vlastná - vyšinutá

23. 11. 2018

SLOBODA, to nie je bezstarostne behať po svete a nemusieť sa o nič starať.
Sloboda, to je MOŽNOSŤ VOĽBY
- ísť takou Cestou a žiť takým spôsobom, aby si pri každom kroku, na každej ďalšej križovatke
mohla / mohol nazrieť do seba a povedať - bola to moja slobodná vôľa, že som Tu.

29. 8. 2018

"Na mocných krídlach
nad hlavou
kráľ vetra hvízdaním
odpovie mojim vyznaniam "

...to som napísala vlani na jeseň v jednej básni.
Dravý vták je už pár rokov súčasťou mojej každodennosti.
Ale potom sa niečo zmenilo...

3. 7. 2018

Ďakujem Ti, môj Malý princ. Za Poznanie Seba. Za vytrhnutie z Normality...
https://krasna-bytost.webnode.sk/l/moj-maly-princ/

26. 6. 2018

"DENNODENNE SA DOTÝKAJTE SVOJHO VNÚTORNÉHO POKLADU

Skúmať stále ďalšie a ďalšie vrstvy našej duše a rozhodovať sa o tom, ako chceme žiť, je našou úlohou do budúcnosti. V ženách sa vždy pestoval pocit, že nemajú inú voľbu. Veľa vydatých žien trpí pocitom osamelosti, pretože cítia, že stratili možnosť voľby. Vzdali sa svojej sily a konajú tak, ako si na to zvykli. Nehľadajú v sebe, ale obracajú sa na mužov. Ak chceme zmeniť spôsob svojho života, musíme dať súhlas novým myšlienkam a rozhodnutiam. Keď zmeníme naše myslenie, bude sa aj naše okolie k nám správať inak. A preto vás žiadam, aby ste upriamili svoju pozornosť na svoje vnútro a usilovali sa premýšľať po novom. Spojte sa s pokladom uloženým vnútri vás a čerpajte z neho. Dennodenne sa dotýkajte svojho vnútorného pokladu a váš život rozkvitne ako nádherná ruža. Ešte sa nenarodil človek, ktorý by poznal náš život tak dôverne ako my sami. Nik iný nemôže vedieť, čo je pre nás najlepšie. Počúvajte svoj vnútorný hlas, pretože vás povedie pre vás tou najlepšou možnou cestou.Spoznajme poklady svojho vnútra a spriateľme sa so svojimi pozitívnymi myšlienkami. Väčšine ľudí napadajú stále tie isté myšlienky - žiaľ - negatívne. Spomeňme si na známy fakt, že naša myseľ vyprodukuje denne priemerne šesťdesiattisíc myšlienok. Mnohé z nich sú rovnaké ako včera a predvčerom. Naše myslenie nás môže zaviesť na slepú koľaj, ale môže v nás položiť aj základy nového bytia. Skúšajte každý deň objaviť v sebe niečo nové a prebúdzajte svoju tvorivosť. Hľadajte nové impulzy pre svoje konanie a nahraďte nimi staré neplodné spôsoby myslenia."

(Z knihy Louise L. Hayovej: Sila ženy)

11. 5. 2018

Napreduj.
Ak to nejde rýchlo a plynulo, máš možnosť spomaliť a premýšľať. Učiť sa a rásť.
Rozhliadni sa.
Choď, kam je to práve možné. Nikdy nedovidíš až na samý koniec. TO BY BOLA NUDA... :)
Dnes sa možno zabáraš po kolená do blata, zajtra budeš mať nohy doráňané od ostrého tŕnia.
Aj plazenie je pohyb vpred. Aj pád na ústa.
Ráno sa možno budeš chvieť od zimy v hustej hmle.
Podvečer Ti bude chodidlá hladiť voňavá tráva a vo vlasoch žiariť zapadajúce slnko.
Nezabúdaj: Tvoja Cesta je cieľ.
Napreduj, Krásna Bytosť! Ži.

8. 5. 2018

A keď utíchne ten krik, keď utíchne ozvena zúfalého kvílenia, otvorím oči a neveriacky potrasiem hlavou, že ten zvuk išiel z môjho hrdla, že to o pomoc kričala moja duša.

Ani dnes tu nebol nik, kto by mi bez slova utrel slzy.

Dôverne poznám tú paralelu medzi žitím a počasím.
Mraky, vietor, búrka, dážď... potom slnko, dúha, voňavý vzduch...

A radosť zo života.

Toľkokrát opísané, toľkokrát povedané.

Tak teda vstať a ísť. Bez veľkých rečí.

Sama si osušiť líca, pohladiť tvár.

Pery sa zas zvlnia v známom úsmeve.

S odhodlaním vykročiť v ústrety dňu, v ústrety Životu.

Ako už toľkokrát predtým.

19. 4. 2018

Otvor dvere, krásna bytosť! Osloboď svoju dušu, pozri sa životu priamo do tváre!

Že Ti tam vonku vietor rozstrapatí vlasy a slnko urobí vrásky na tvári ?? Veď o to predsa ide!

Poď a ži...

18. 4. 2018

Krásna bytosť, vieš, čo je na fotke za závojom lúčov vzadu na lúke?

Stádo jeleňov a laní. (Foto mobilom, takže zoom nič. V skutočnosti boli oveľa bližšie.) Včera som cestou domov dostala takýto dar.

Odstavila som auto na kraji cesty, vystúpila a kochala sa týmto obrazom. Slnko pomaly zapadalo, vietor ešte aprílovo chladný a tie nádherné zvieratá sa tam pásli, zvedavo po mne pokukovali, rovnako ako šoféri okoloidúcich áut. (Čudná pre ľudí aj pre zvieratá...)

Vychutnávaj si každý večer, každé ráno...každý okamih.

Vychutnávaj si ŽIVOT https://krasna-bytost.webnode.sk/l/dar/