Osobná skúsenosť

"Si učiteľom cez vlastnú skúsenosť.", bolo mi raz povedané.
Vtedy som tomu príliš nerozumela. Neskôr som začala rozumieť, ale nevedela som, čo s tým.
Postupne som pochopila, že vlastne ani nič PRÍLIŠ nemusím. Stačí len byť.
Byť s otvoreným srdcom, nič neskrývať, nič netajiť.
Podeliť sa o svoj príbeh. To celkom stačí. Dať mu formu a hmotu - slovami. Napísať ho alebo prerozprávať.
A on si už nájde svoju Cestu.
Tam, kde potrebujú to konkrétne slovo počuť, tam bude vypočuté.

Niekedy liečenie niekoho zabolelo a moje slová zahrali na príliš napnutú strunu. Z toho potom prišli aj "negatívne" reakcie.
Strach alebo bezmocnosť vyvierajúce zvnútra človeka obalené do útočných slov. Nehnevám sa na nich. Ani ich nesúdim. Každý máme tu v tomto žití nabalené to svoje. Ja neviem ísť do sveta so zámerom niekomu ublížiť, vedome ho zraniť.

Rozprávam len svoj príbeh. On si už hľadá ďalej cestu sám.

Som ŽenaMatka, ale neatakujem na ulici iné matky s otázkami, ako sa im darí vychovávať deti.

Som matka autistu, ale nepátram po všetkých formách a ľuďoch trpiacich poruchou autistického spektra.

Pracujem s kozmetikou, ale neťahám v obchode ženy za rukáv "prepáčte, vy máte problematickú pleť a ja mám pre Vás riešenie."

Dlhé roky doslova žijem tancom, ženským tancom a viem, ako úchvatne pomáha na celú škálu problémov - fyzických aj duševných. Ale nevymetám ortopedické, gynekologické, psychologické ani iné ambulancie a nekradnem im pacientov :)

Som absolventka vysokej školy, ale netuším, kde mám diplom.
Som poetka, ale márne by ste hľadali nejakú moju zbierku.
Bola som sekretárka, au-pairka aj čašníčka, viazala som gratulačné kytice aj písala nápisy na stuhy pohrebných vencov.
Opatrovala som starú pani s Alzheimerom, teraz som opatrovateľka vlastného syna.
Som slobodná duša, občas levitujem od radosti zo života 10 cm nad zemou, občas samej sebe dovolím bolieť a fňukať.
Rada sa rýpem holými rukami v zemi, rada si ruky natriem voňavým balzamom.
Občas pobehujem v kvetovanej sukni naboso po lúke, inokedy si obujem polkilové vibramy a s batohom na chrbte šlapem vyššiebližšie k nebu...

Som všetko a som JEDNO. Neviem sa vpratať do nijakej škatuľky s konkrétnym nápisom.

Ale vraj som učiteľ. Cez vlastnú skúsenosť.
Nebudem však robiť prednášky.
Budem písať a rozprávať veci mnou zažité. Moju osobnú skúsenosť.
V esejách alebo básňach.

A budú rôzne. Tak, ako je slnko niekedy zubaté, inokedy pálivé, raz mliečno biele za vrstvou hmly a o chvíľu žiarivo zlaté.
Tak nech sa páči.
Môžete si založiť slnečné okuliare, krehnúť od chladu alebo ignorovať, alebo sa opaľovať.