Fragmenty žitia človeka
Pozoruje. Počúva. Vníma. Prijíma. Nesúdi. Necháva plynúť. Žije........................................
Neskorý večer, tma, mráz.
Šofér autobusu hľadí na mladú ženu, ktorá mu podáva 10-eurovú bankovku. Lístok stojí 70 centov.
- Z tohto vám nemám vydať. Dajte drobnejšie.
Žena: - Nemám.
Šofér: - Ja vám nemám vydať. Vystúpte si.
Žena neveriacky: - Ja predsa potrebujem ísť takmer na konečnú. Vy ma pre 70 centov chcete vykázať z autobusu a nechať tu v noci a mraze? Ako sa mám podľa vás dostať domov?
Šofér: - Vezmite si taxi.
Muž, stojaci v stále otvorených dverách autobusu za ženou:
- Ja jej ten lístok kúpim. Dajte mi dva lístky.
Žena sa s úľavou poďakuje, s mužom sa poznajú z videnia z dávnych detských čias.
Šofér vydá mužovi jeden lístok.
- DVA lístky som si pýtal!
Šofér neskrýva prekvapenie a odpor a neochotne vydá aj druhý lístok.
- - -
Biely deň, vo vzduchu už cítiť blížiacu sa jar.
Tá istá žena, tento raz spolu so svojím 7-ročným autistickým synom. Ten má obrovskú radosť z prichádzajúceho autobusu.
V tomto autobuse je iný šofér.
- Chlapček je ŤZP so sprievodcom, sprievodca som ja. Aký lístok treba kúpiť? - vraví žena a podáva mu 2-eurovú mincu.
Láskavosť zo šoférových očí by sa dala vziať do ruky a modelovať ako plastelína.
- Nechajte tak. - vraví.
- Ďakujem, ste veľmi láskavý. Ale predsa, - nedá sa žena - čo ak príde revízor? Nejaký lístok predsa potrebujem.
- Mali by ste mať pre chlapčeka polovičný. - odvetí šofér a neochotne žene vydá lístok.
***********************************************************************************
Úrad práce sociálnych vecí a rodiny - sociálny odbor. Žena s ťažkou diagnózou si prichádza vybaviť preukaz ŤZP.
Úradníčka nazrie do papierov a potom uprie na ženu studený pohľad:
- Načo si chcete vybavovať preukaz? Trvá to niekedy aj tri mesiace a to vy s vašou diagnózou dovtedy dávno zomriete.
- - -
Ten istý úrad, iná žena, iná úradníčka.
Táto žena žiada o opatrovateľský príspevok pre svojho autistického syna.
Vyťahuje z obálky všetky potrebné podklady k podaniu žiadosti. Chýbajú dve potvrdenia.
- Aaaach! Nechala som ich v aute!
Úradníčka pozrie na ňu mäkkým pohľadom a povie:
- Parkujete ďaleko? Zbehnite si pre to, ja zatiaľ toto prehlásenie vypíšem za vás a keď sa vrátite, už to len podpíšete.
***********************************************************************************
- Idem si dať zväčšiť prsia. Čo myslíš, mám? Stále neviem, či robím dobre. Nie som spokojná s tým, čo mám. Ale bojím sa, že ani potom nebudem spokojná. Že ma to nespraví šťastnou.
- - -
- Ahoj, dnes som sa dozvedel, že mi zomrela ďalšia kamarátka. Je to už druhá tento týždeň. Mala by onedlho 35 rokov. Rakovina. Ostali po nej dve deti...
***********************************************************************************
Veľký dvojpodlažný dom, žije v ňom muž a žena, dočasne aj jeho dospelá dcéra. Priestranný jedálenský kút, pri stole žena. Prudko plače:
- Nemám tu súkromie, prídem do kuchyne a sedí tu pri stole cudzí človek a ja ani neviem, kto to je! Ja nemám domov, rozumieš?! Ty si ma pripravila o domov!
- - -
Mladá žena. Bývalý partner alkoholik a tyran. Ohrozoval ju aj jej malé deti na živote, musela pred ním ujsť. Už dlhší čas žije s obomi deťmi v krízovom centre. Majú jednu izbu, zvyšné priestory sú spoločné s ostatnými obyvateľmi centra.
- My s deťmi máme všetko, čo potrebujeme, -vraví. - Sú oveľa väčší chudáci od nás. Je tu Rómka s deťmi, ktorých doviedli rovno spod mosta. Nemajú nič, iba tie zablchavené handry, čo mali práve oblečené. My s deťmi sme bohatí ľudia!