Jabloň

Pohľadom
si ma pribil
o prah vlastného domu.
Jemne nadvihnuté obočie
a úsmev na pol úst.
Kto si,
cudzí muž?
Dlho po tom,
ako si sa
nevšedným pozdravom
opäť porúčal z môjho života,
dotkol sa mi čela
jemný
závan spomienky.
Na smiech v Tvojich očiach,
na jeden deň lásky na prvý pohľad.
Vtedy nadšene si rozprával
o jedinom jablku
na tenkej halúzke.
Ja hladila som prstami hladkú kôru
a nemohla od nej odtrhnúť zrak.
Krehká jabloň.
Silná príťažlivosť.
Dnes rastie v mojej záhrade.
Možno sa do stromu zamilovať? 
Možno sa zamilovať 
do Teba?

(23. 11. 2018)