Meditácia

Zľahka letiac lesom
svetielkuje
v slnečných lúčoch  
dážď
miliónov semien
sosien a smrekov 

Za jeho zlatistým závojom
ponorený 
vo svojom strede
opäť 
stretáš sám seba 

Tam stávaš sa mi stredom 

Vietor tieňmi konárov 
kreslí Krásu
na Tvoju tvár

Očarená hľadím 
na obraz 
stromov a slnka 
Očami hladím 
vlny Tvojich vlasov 

A vlny duše
na ktorých
vzlietaš a klesáš
vnímaš
vrcholce aj korene

Nehybný a plynúci

V tom
horúcom chvení
vzduchu 
chladivej hory

vzdychom 
vydýchnutým

pozvoľna
prúdim
k Tebe