Milujem

V sobotu som nazrela do Sofiinho kalendára - ako každý deň.
Na nedeľu - teda 15. 7. - som tam nevidela žiadnu afirmáciu, žiadne posolstvo... Stredom nedeľného poľa sa tiahla čiara - jemná línia. Vravím si, asi nám SofiJanka nechala "voľnú ruku", nech si deň spravíme, ako to cítime...
A potom som sa zahľadela na tú čiaru a postupne som v jemných vlnovkách v jej strede rozpoznala slovo MILUJEM.
Nesmierne!
V duchu som sa zasmiala...
Keby som sa v nedeľu chystala kosiť, venčiť psa alebo čokoľvek, prešlo by mnou "MILUJEM" ako nádych a výdych, ako denná samozrejmosť vzťahu voči sebe samej.
Ale pri myšlienke, že v ten deň zas budem chvíľu s NÍM, to mnou celkom intenzívne preniklo.

A potom v noci sa mi snívalo slovo. Vlastne už nadránom.

Duša už prichádzala na jemných vlnách z podvedomia do vedomia, a vtedy mnou zaznelo slovo MILUJEM. V polospánku som cítila, ako som náhle "stratila" svoje telo. Ešte z posledných síl som sa prevalila z boku na chrbát a potom som tam už len ležala úplne neschopná pohybu. Neschopná otvoriť oči. Telo som mala ťažké ako zo skaly. Cítila som MILUJEM tak intenzívne...
Cítila som svoju dušu, JA SOM DUŠA a moje telo tam len ležalo zatlačené do postele, akoby vážilo aspoň tonu. Vynakladala som obrovskú silu, aby som otvorila oči, ale nemohla som nimi ani len pohnúť. Vnímala som všetky zvuky a dianie okolo seba, môj starší syn sa ku mne túlil, vonku už svietilo slnko, znel štebot vtákov.
Vravela som si "Otvor oči! Otvor oči!" ale nič sa nestalo. Neboli to moje viečka. Akoby to ani nebolo moje telo! Bolo tak ťažké! Mala som pocit, že sa pretlačím cez posteľ až do zeme...

Rezonovalo mnou MILUJEM, bola som vnútri tej skaly, okolo mňa obrovský priestor bez hraníc, nemala som hmotnosť, hustotu, formu, veľkosť. Lietala som slobodne, cítila som svieži vzduch, ľahkosť vzduchu, teplo Slnka. Napriek tomu som ako cez hmlu vnímala obrovskú váhu tela a nesmiernu príťažlivosť Zeme.
Po ixtý-krát som si povedala "TERAZ otvorím oči!"
A tak som ich otvorila a posadila som sa na posteli. Ufff....

No... a to je všetko...