Oči slnka

Včera môj syn nakreslil slnku tri oči.
"Aha mama!" volal na mňa "Pozri, koľko očí má slniečko!" Usmiala som sa. "Si úžasný!" povedala som štvorročnému chlapcovi, ktorého vlásky majú farbu dozretých klasov pšenice. Nikto predsa nikdy nevidel oči slnka. Pokojne môžu byť aj tri - pomyslela som si.
Syn vytiahol žltú fixku a vymaľoval slnku tvár. Chvíľu sa na to pozeral a potom sa ma spýtal "Mami a je slniečko žlté?"
Ozaj... Je slniečko žlté? A môže mať tri oči?
Hľadel si niekedy slnku do očí?
Hladil si niekedy jeho žiarivý vlas?

Vyšla som na záhradu a žmúrila nahor.
Každé ráno Ťa zdravím. Denne sa z Teba teším. Nikdy som Ti však nepozrela do očí a vlastne celkom presne neviem, akej si farby. Viem len, že žiariš. Na oblohe. V mojom synovi. V mojej duši. Svietiš nám. Svietiš v nás.
Ďakujem za to svetlo.
Ďakujem, že si.