"...plné dlane vody mám..."

Dnes neviem si spomenúť
aké to bolo 
ľúbiť Ťa 

Mala som 
planéty vo vlasoch 
a v Tvojich očiach 
otváral sa
celý Vesmír 

Láska
riava z mocných hôr 
prúdila mnou 
Ja objala som vodu
Voda objala 
ma 

Na mizivú chvíľu 
plné dlane 
Lásky 

Teraz už 
suchú zem 
mám pod nohami 

Pevnú zem 

Stále cítim slnko 
vo vlasoch 
Ale 
v hrejivej 
hnedej 
hline 
vyhasli 
naše hviezdy 

a prach z nich 
usadá 
v studenej prázdnote 
duše 

Horský potok 
naďalej 
rinie sa nadol 
Netuší nič 
o diaľkach 
o mori 
Cudzí mu je 
vysoký vesmír 

Ponáram dlane 
do priezračnej vody 
Viem 
že ju neuchopím 

Pomedzi prsty preteká 
Dávno si už nepamätá 
aké to bolo 
objať Človeka