Prišiel si a...

Bol to závan horúceho leta - 
Tvoj dych v mojich vlasoch? 

Letmý dotyk motýlích krídel, 
alebo Tvoje pery na mojich? 

Objatie miliónte alebo prvé...
...nevládzem už o ňom básniť.

Koľko už bolo napísané 
o tom klišé: jedno telo, jedna duša! 

Súzvuk 
Súlad 
- súbor slov 

Koľko pokusov položiť 
na papier stav srdca. 

Pretlak pocitov. 

Ale dnes, 
keď si mi 
medzi riadkami vravel vyznania, 
a potom som zapadla do Tvojho 
objatia ako puzzle, 

nemám žiadne slová 
na žensky krehkú lyriku. 

Ani motýle v bruchu. 
Iba sopku, 
ktorá rozvracia múry "malo by" 
a "nesmiem".
Vybuchuje v nepravidelných, 
nechutne 
nepredvídateľných intervaloch. 
Detonuje v mojej hlave 
a chrlí zas a znova všetky Tvoje 
vety a 
dotyky. 

Letmé. 
Nechcené. (Žiadané)
Aj tie zámerné. 

Tvoje mocné ruky!

Tak 
ku 
mne 
pasuješ...!

Dve duše ako jedna 
revali bolesťou, 
keď som roztrhla naše telá 
na dve polovice 
a moje ústa krvácali: 
Choď už!!!

A tak si odišiel. 
A nechal tu svoj pohľad 
zavŕtaný do mojich očí. 
Do mojej duše. 
Do môjho žalúdka. 
Celý svet mám naruby. 
A sopka vyvrhuje 
svoje strašnesladké 
útroby.