Prestala som sa
obviňovať
že milujem málo
alebo až príliš

Pred slnkom tieň
volavka štíhla
prchavá ako sen

nové slnko
nová nádej
nová jar

a v mojom srdci Ty, Leo

Schúliť sa
mäkko
ako do perín
Tvoj tlkot dýchať
V tichu
pokojne
Tvojím dychom znieť

Na Venuši peklo
a v mojich očiach
prach
Zas
len brázdy v piesku
suché korytá riek
nárek
vykričaný do vlastného bútľavého vnútra
odo dna
odrazená
posmešná ozvena
a moja slobodná vôľa
správne umiestnená vina
a víno v pohári
krv Kristova
Tvoja
a
moja ...

V pukline srdca
zabrzdí
mechanizmus hodín
Ručičky tečú
riekou čísel
závratne pomaly

V samote
do dna vypitej
ticho sa ozýva
prúdenie času

V prievane
tikot srdca
a dych
čo na perách
zamŕza

Tým vetám zbytočne
dávala som otáznik
Načo sa pýtať
keď šiestym zmyslom
dlho tuším

Odpoveď

priniesla
na krídlach volavka
Krúžila nad poľom
a potom ladne
zosadla na okraj hmly

sivej ako ona

Ako tieň na Tvojom čele
Tušenie v mojom srdci
Nepreniknuteľná ...

Ako dlho trvajú rozchody?
Ako dlho bolí
čierna diera
v prostriedku
vákuového ticha
v ktorom tápem
zachytená
vo vlastnom bezvetrí?

A keď sa opäť zídeme...
...sú to vari schody?
Nie, nie do neba
S Tebou len
do hlbokých pekiel
do horúcich bahien
až na samé dno ...

Striebristé vlasy
spomienok
zbieram
opatrne
splietam
do vrkoča
aby si sa
ma (nimi) opäť
mohol dotýkať

Čakám ťa
ukrytá vo svojej básni
Okázalo skrytá
aby si ma zbadal
hneď ako prídeš

To bolo prvého
septembra, keď sme sa spoznali
dvetisícšestnásť
len neviem, či nášho
letopočtu alebo nejakého iného
lebo sme sa
nepoznali vôbec
a ja som niekoľko mesiacov pátrala
kto vlastne si
- moja dcéra
ktorú mala iná žena
v inom storočí
Bohovsky dobre píšeš
ale
Nikdy som si nekúpila žiadnu Tvoju zbierku ...

Ako dobre
že Ťa nemusím
čakať
Bezpečná istota
že neprídeš
Hoci by si
aj tak
neprišiel

Ticho
ktoré po Tebe ostalo
zvoní mi v ušiach
-
strašne ma mätie
moja vlastná
voľba