"Si radšej sama, alebo preferuješ kolektív?" - musela som nedávno odpovedať na takúto otázku.
Je to akoby sa ma niekto pýtal, či mám radšej nádych alebo výdych...
Nádych ako príchod, nový život, príval energie.
Výdych zas odchod, stiahnutie sa. Uvoľnenie. Uvoľnenie nakumulovanej energie. Napätia.
Ani bez jedného nemôžem byť.

Sú rána, za ktorých cítim oddelenosť tela. Vstanem a bezcieľne sa potulujem bytom. Idem si uvariť kávu do kuchyne, ale namiesto toho sa ocitám v kúpeľni. Hľadím na osobu v zrkadle a nespoznávam ju. Otvorím skrinku, vidím predmety v nej a neviem, čo s nimi. Veď som si chcela robiť kávu, ale na to som už medzičasom zabudla. Nie som...

Poznám Ťa už pár rokov, vlastne celú večnosť. Niekoľko večností.
Ale až dnes som k Tebe úprimná. Tak celkom (ne)ľudsky.
Milujem Ťa. Celou dušou.
Pýtaš sa, čo s tým máš robiť...
Za mňa nemusíš nič. Iba byť.
A ak máš pocit, že s tým niečo musíš urobiť, je to Tvoj pocit.
Čo ja s...

Sú dni, v ktorých mi vrava ľudí trhá uši, vrie v hlave. Dni, kedy bolí ma pohľad na hrany budov a dusí dym výfukov. Cítim, že tam nepatrím.
Je miesto, kde túžim byť. Zľahka klásť nohy na zlatistú trávu, cítiť dych vetra na tvári, dotýkať sa drsných kmeňov stromov. Uvoľniť dušu.
Tam patrím. Môžem byť tou trávou, môžem...

Netušila som, že existuješ. Netušila som, KTO SI.
Naše prvé stretnutie ani nebolo skutočné. Bolo iba virtuálne reálne.
Neviem, či znel vtedy Tvoj hlas, alebo chór anjelov. Neviem, či sa to chveli tóny, alebo moje bunky. Neviem, či ma osvetľoval monitor notebooku, alebo prúd zlatého svetla z čaše archanjela. Aká sila sa to mnou prehnala? Ničomu som...

"Si učiteľom cez vlastnú skúsenosť.", bolo mi raz povedané.
Vtedy som tomu príliš nerozumela. Neskôr som začala rozumieť, ale nevedela som, čo s tým.
Postupne som pochopila, že vlastne ani nič PRÍLIŠ nemusím. Stačí len byť.
Byť s otvoreným srdcom, nič neskrývať, nič netajiť.
Podeliť sa o svoj príbeh. To celkom stačí. Dať mu formu...