Áno, si vyšinutá, život Ťa ťahá mimo "normálne" koľaje.
Preto máš pocit, že nikam poriadne nepatríš. Preto Ti je najlepšie samej / so psom / na lúke / medzi borovicami / na horách... Preto radšej žiješ príbehy svojich snov, lebo v tých reálnych nenachádzaš miesto.
Cítim Tvoju úpornú snahu niekam sa zaradiť, vidím to občasné tápanie. (Ne)správnych...

Bola aj naďalej taká, akú som ju (s)poznala: húževnaté borovice rozprestierali nad ňou svoje oranžové vetvy, tráva po dlhom suchom lete hrala celou paletou odtieňov a ona vzdúvala sa v nedoziernych vlnách - magická lúka bez hraníc.
Niečo však bolo inak. Najprv som nevedela, čo mi tu chýba, postupne som si to však uvedomila.
Nemihal sa tieň tvojich...

Zrejme ste ju včera večer všetci videli, počuli alebo aspoň preCítili: búrka ohromná ako nebo samo.
Najprv vo mne vzbudila strach.
Strach je veľmi silný manipulátor a spolu s ľútosťou sú dvomi najničivejšími zbraňami ega.
Strach o malý domček, či ustojí ničivý nápor sily Prírody.
Strach o dve malé deti, nič netušiac spiace v postieľkach

Kedysi som chcela byť učiteľkou.
Aj som vyštudovala filozofickú fakultu, učiteľstvo nemeckého jazyka a literatúry v kombinácii so slovenským jazykom a literatúrou. Napriek tomu, že som mala už po 35ťke, bola som plná detinského nadšenia a ideálov. Až kým som nešla na súvislú prax. To by však bolo na samostatnú esej a tú sa mi zatiaľ nechce...

Májový večer. Od strmých hôr Fatry valí sa na Turiec mohutná hradba mrakov. Búrkové hromy hlboko dunia a otriasajú údolím. Napätie by sa dalo krájať a všetkého živého sa zmocňuje typický nepokoj.
Ale Slnko... Slnko nedbá na búrku, ktorá je svetelné roky od neho vzdialená. Posiela svoje lúče na Zem tak, ako včera, ako predvčerom, ako pred...

V zvláštnom rozpoložení opúšťala som včera dom.
Chladné vody Turca naťahovali hustý závoj celým údolím. Hmla by sa dala miestami krájať.
Mohutné stromy Mošovskej aleje tvorili kulisy ako stvorené do Hitchcockovho filmu.

Dnes cítim Tvoj strach. Kadiaľ sa pohybuješ a na čo myslíš? Obliekaš ho do masky hnevu. Obviňuješ ma v myšlienkach z vecí, ktoré som nikdy nespravila. Ani to nemám v pláne.
Ale, samozrejme, žijem dosť spontánne, nie plánovane.
A Ty sa bojíš.
Dovoľ, aby som Ti povedala, že Ťa milujem bez podmienok. Nechcem si Tebou vypĺňať nejakú...